V súčasnej pedagogickej teórii i praxi problém formovania zdravého spôsobu života zaberá jedno z prioritných miest. Zabezpečiť vysokú kvalitu životnej pripravenosti budúcej mládeže v súčasných podmienkach nie je možné bez zvýšenia poznávacej aktivity samotných študentov. Vzrastajúca diferenciácia vedeckých disciplín, snaha o rozvoj samotného poznania vedie k tomu, že každý rok sa zvyšuje význam intenzívnosti procesu vzdelávania, mobilizácie vôle, duchovných i fyzických síl študentov pre urýchlenie procesu poznania. Výchova žiakov základných, ale aj stredných škôl vedie k vysokým požiadavkám k sebe samému, prianiu i umeniu viesť zdravý spôsob života. Starať sa o svoje zdravie je jednou z úloh výchovno-vzdelávacieho procesu.
Pedagógovia vo vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb svojim prístupom k žiakom zohrávajú významnú úlohu pri ich motivovaní k pohybovej aktivite, či už v rámci hodím telesnej výchovy, ako aj prostredníctvom organizovania záujmovo rekreačnej telesnej výchovy, čím vedú žiakov základných škôl k osvojeniu si zdravého spôsobu života (Michal, 2003; Medeková, 1995).
Základom aktívneho a spokojného života je dlhodobé zdravie, ktoré však bez starostlivosti oň nie je možné.
PROBLÉM
Postupným vývojom spoločnosti sa menia nielen podmienky pre život človeka v spoločnosti, ale aj nároky kladené na človeka, ktoré sa neustále zvyšujú. Kvalita života, životný štýl človeka a pohybová aktivita sú stále častejšie diskutovanejšou témou v médiách, v medicíne, v politike, ekonomike a iných oblastiach spoločenského života. Táto skutočnosť je spôsobená najmä tým, že je všeobecne známe a empiricky dokázané, že dnešná spoločnosť, deti nevynímajúc, žije nezdravým spôsobom života. Pohybová aktivita u detí, ale i dospelých je nahradená počítačovými hrami, správne a zdravé stravovacie návyky sú nahradené obľúbeným rýchlym občerstvením, odpočinok sme vymenili za budovanie kariéry, slnko nahrádzame soláriami a prechádzky po prírode za výlety, čo najrýchlejšími dopravnými prostriedkami. Technický pokrok a jeho vymoženosti na jednej strane skvalitňujú život človeka, na strane druhej znehodnocujú životný štýl. Autori Belej (1992), Boržíková (2006), Chovanová (2005) a iní na základe svojich výskumov uvádzajú, že zastúpenie pohybovej aktivity v režime mladej populácie je v súčasnosti vzhľadom na požiadavky dnešnej doby nepostačujúce. Jedlička (2009) na základe výskumov mnohých autorov konštatuje, že úroveň pohybovej aktivity z hľadiska zlepšenia zdravia u mladej populácie je neuspokojivá. V snahe zvrátiť tento stav u našich detí sa problematika životného štýlu stala aktuálnou témou aj v školstve. Zdravý životný štýl je jedným zo základných modulov obsahu TV, prostredníctvom ktorého sa učitelia telesnej výchovy na základných školách snažia pozitívne vplývať na utváranie zdravého životného štýlu u našej mládeže.
Škola je jedným so subjektov, ktoré sa podieľajú na výchove žiakov mimo vyučovania a to predovšetkým prostredníctvom nasmerovania mladej populácie k pozitívnemu využívaniu svojho voľného času (Liba, Uherová, 2003). V zmysle humanizácie a demokratizácie výchovy a vyučovania je nutné vytvárať vhodné podmienky pre možnosť športového vyžitia na základe záujmu a preferencií žiakov základných škôl.
Motivovať žiakov k pozitívnemu vzťahu k akejkoľvek pohybovej aktivite môžu učitelia telesnej výchovy aj prostredníctvom organizovania a realizovania záujmovo-rekreačnej telesnej výchovy formou záujmových krúžkov na základe zistenia a poznania pohybových preferencií žiakov.
Súčasná sociálno-ekonomická situácia v mnohých krajinách, väčšie množstvo stresových situácií, zvýšenie intenzívnosti vzdelávacieho procesu majú za následok zníženie fyzickej i psychickej možnosti školou povinných detí i študentov, prepracovanosti a chorobnosti. Dôsledkom toho je nízka úroveň hodnoty zdravého životného štýlu v spoločenskom povedomí, a v súvislosti s tým u väčšiny obyvateľstva chýba pochopenie nevyhnutnosti starostlivosti o svoje zdravie a zainteresovanosť pre pravidelné cvičenia telesnej výchovy a športu.
Z uvedených dôvodov sme sa rozhodli uskutočniť nasledovný výskum.
CÍL
Cieľom práce bolo zistiť spôsob využívania voľného času žiakov vybraných základných škôl ako aj aktuálnu úroveň zapojenosti do záujmovo rekreačnej telesnej výchovy, v prípade ak takúto možnosť trávenia voľného času základné školy poskytujú.
ÚKOLY
Zo stanoveného cieľa vyplynuli nasledovné úlohy:
1. Pripraviť dotazník pre žiakov II. stupňa základných škôl.
2. Administrovať dotazník žiakom 8. ročníkov vybraných základných škôl.
3. Vyhodnotiť a porovnať získané výsledky výskumu.
4. Formulovať závery a odporúčania pre prax.
METODIKA
Do výskumu bolo zapojených šesť mestských a šesť obecných základných škôl v regióne Piešťany. Výskumný súbor tvorili žiaci ôsmych ročníkov vybraných základných škôl. Celkový počet respondentov bol 308 z 144 (46,75%) chlapcov a 164 (53,24%) dievčat. V našom prípade je primárnym zdrojom získavania informácií dotazníková metóda. Dotazník patrí k najčastejšie používaným metódam v spoločenskej, ale aj pedagogickej praxi. Prostredníctvom neho zisťujeme názory, postoje a vzťahy žiakov (respondentov) k danej činnosti, športu, podujatiu, alebo vo všeobecnosti k predmetu záujmu nášho výskumu (Švec, 1998). Celkový počet otázok je 10. Otázky sme volili prevažne uzavreté s možnosťou viacerých odpovedí pre ich lepšiu prehľadnosť a stručnosť.
Výsledky získané prostredníctvom empirických metód výskumu sme spracúvali a vyhodnocovali prostredníctvom kvalitatívnych a kvantitatívnych metód výskumu. Na vyhodnotenie údajov sme použili základné metódy deskriptívnej štatistiky (grafické znázornenie, percentuálne vyjadrenia, popisná štatistika).
Tabuľka 1 Účasť chlapcov a dievčat na výskume
|
pohlavie |
chlapci/% |
dievčatá/% |
spolu/% |
|
škola |
|||
|
1. ZŠ v PN |
13 / (46,42%) |
15 / (53,57%) |
28 (9,09%) |
|
4. ZŠ v PN |
15 (50%) |
15 (50%) |
30 (9,74%) |
|
7. ZŠ v PN |
14 (46,66%) |
16 (53,33%) |
30 (9,74%) |
|
ZŠ Vrbové |
11 (45,83%) |
13 (54,16%) |
24 (7,79%) |
|
ZŠ Goretti |
12 (46,15%) |
14 (53,84%) |
26 (8,44%) |
|
9. ZŠ v PN |
12 (42,85%) |
16 (57,14%) |
28 (9,09%) |
|
ZŠ Moravany nad Váhom |
12 (44,44%) |
15 (55,55%) |
27 (8,76%) |
|
ZŠ Banka |
11 (47,82%) |
12 (52,17%) |
23 (7,46%) |
|
ZŠ Sokolovce |
10 (43,47%) |
13 (56,52%) |
23 (7,46%) |
|
ZŠ Trebatice |
10 (45,45%) |
12 (54,54%) |
22 (7,14%) |
|
ZŠ Madunice |
13 (48,14%) |
14 (51,85%) |
27 (8,76%) |
|
ZŠ Chtelnica |
11 (55%) |
9 (45%) |
20 (6,49%) |
|
SPOLU |
144 (46,75%) |
164 (53,24%) |
308 |
VÝSLEDKY
Zistené výsledky výskumu prezentujeme v poradí podľa jednotlivých položiek v dotazníku.
V otázke č.1 sme zisťovali obľúbenosť telesnej a športovej výchovy u žiakov vybraných základných škôl. Z výsledkov výskumu je zrejmé, že viac ako 50% všetkých respondentov označilo predmet telesná a športová výchova ako obľúbený (55,55% chlapcov a 54,26% dievčat). Podobné výsledky v oblasti zisťovania vzťahu k predmetu telesná a športová výchova uvádzajú autori Görner, Starší (2001), Bartík (2009). Medzi respondentmi boli aj takí, ktorí si vyučovací predmet telesná a športová výchova neobľubujú a to 25,69% chlapcov a 26,82% dievčat (graf 1). Aj napriek narastajúcemu počtu necvičiacich žiakov, nedostatočným a mnohokrát nevyhovujúcim podmienkam na realizáciu vyučovacieho procesu v predmete telesná a športová výchova, v zmysle našich výsledkov ako aj výsledkov výskumov iných autorov (Görner – Starší 2001; Antala, Dorošová 1996; Michal 2011) konštatujeme, že je tento predmet stále na popredných miestach v obľúbenosti medzi ostatnými predmetmi.
Graf 1 Obľúbenosť predmetu telesná a športová výchova
Druhá otázka bola zameraná na zistenie skutočnosti, či sa pohybovým aktivitám venujú mimo školskej TV (vo svojom voľnom čase). Podobne ako v predchádzajúcej položke sme zistili, že chlapci sa vo väčšej miere venujú pohybovým aktivitám mimo školského vyučovania (45,13%) v porovnaní s dievčatami (42,07%, graf 2). K podobným výsledkom dospeli aj Adamčák – Nemec (2011) ktorí zistili, že športovej činnosti mimo školy sa vo väčšej miere venujú chlapci ako dievčatá.
Graf 2 Športovanie žiakov ZŠ vo voľnom čase
V nadväznosti na predchádzajúcu otázku nás zaujímal motív vedúci k nešportovaniu u respondentov, ktorí danú alternatívu uviedli. Najčastejšie respondenti uvádzali nedostatok času (21,34% dievčat a 16,66% chlapcov) a finančná náročnosť (17,68% dievčat a 23,61% chlapcov). Uvedené výsledky nášho výskumu sú v súlade s prieskumom verejnej mienky Európskej komisie - Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil v období od 2. do 19. októbra 2009 v 27 členských štátoch Európskej únie (EÚ) ( http://zdravie.pravda.sk/preco-slovaci-nesportuju-nemaju-vraj-cas-fph-/sk-zrelax.asp?c=A100329_170344_sk-relax_p31), podľa ktorého takmer polovica obyvateľov Slovenskej republiky nešportuje, pretože nemá čas. Konkrétne výsledky výskumu a ich percentuálne hodnoty uvádzame v grafu 3.
Graf 3 Dôvody nešportovania žiakov ZŠ
Nasledujúca otázka zisťuje spôsob trávenia voľného času. Voľnočasové aktivity sú charakteristické svojou rozmanitosťou a rôznorodosťou. Ich uplatňovanie a realizácia v reálnom živote – vo voľnom čase detí, mládeže, ale aj dospelých jedincov sú ovplyvňované v závislosti záujmov, potrieb, možností, podmienok daného jedinca. Nás zaujímalo ktoré voľnočasové aktivity patria k najobľúbenejším. Respondenti najčastejšie trávia svoj voľný čas pri počítači a to 31,25% chlapcov a 29,87% dievčat. Častou odpoveďou dievčat ako trávia voľný čas bolo posedenie s kamarátmi (17,07%), čo je pre toto obdobie charakteristické, nakoľko žiaci staršieho školského veku potrebujú cítiť, že niekam patria a že niekomu na ňom záleží. Preto je práve táto odpoveď trávenia voľného času s kamarátmi logickým vyvodením potrieb pubiscentov. Veľmi pozitívnym je zistenie, že na treťom mieste v rebríčku preferencií voľnočasových aktivít u chlapcov sú pohybové športové aktivity (20,13%), v porovnaní s dievčatami (9,75%). Respondenti (chlapci) ani vo voľnom čase nezabúdajú na pohybové športové aktivity, čo je pozitívum, nakoľko pohybové športové aktivity podporujú zdravý duševný a telesný vývoj a majú veľký zdravotný význam. Všetky zistené výsledky výskumu uvádzame v grafu 4.
Graf 4 Voľnočasové aktivity
Na výchove vo voľnom čase mimo vyučovania sa zúčastňuje mnoho subjektov, ktoré majú svoje špecifiká, v závislosti od ktorých sa odvíja zameranie aj obsah voľnočasových aktivít. Pávková (2008) uvádza, že škola má dominantné postavenie medzi subjektmi, ktoré sa podieľajú na výchove vo voľnom čase. Pohybová činnosť na rekreačnej úrovni je mimoriadne dôležitá pre zdravie človeka. Súhlasíme s tvrdením Jedličku (2009), že rekreačné pohybové aktivity sú nenahraditeľnou súčasťou a náplňou voľného času, ich skladba a uplatňovanie jednotlivcom sú však určované ekonomickou úrovňou spoločnosti, školstvo nevynímajúc. Z uvedeného dôvodu sme u respondentov zisťovali, či škola organizuje pre žiakov záujmovo rekreačnú telesnú výchovu formou záujmových krúžkov. Nadpolovičná väčšina respondentov (56,49%) uviedla, že škola, ktorú navštevujú organizuje záujmovo rekreačnú telesnú výchovu. Až 43,50% respondentov nemá možnosť navštevovať záujmovo rekreačnú TV (športový krúžok), nakoľko škola im to neumožňuje (graf 5).
Graf 5 Záujmovo rekreačná TV na ZŠ
Pri zisťovaní skutočnej zapojenosti do záujmovo rekreačnej TV výsledky výskumu prinášajú značné diferencie medzi chlapcami a dievčatami. V prospech chlapcov (28,47%) navštevuje záujmovo rekreačnú TV v porovnaní s dievčatami (12,80%, graf 6).
Graf 6 Zapojenosť do záujmovo rekreačnej TV
Výsledky výskumu nás podnietili k nasledujúcej položke v dotazníku v znení, či žiaci v prípade možnosti navštevovať záujmovo rekreačnú telesnú výchovu, túto možnosť reálne využijú. Výskum prináša uspokojivé výsledky, nakoľko až 70,13% chlapcov a 51,21% dievčat má záujem o záujmovo rekreačnú TV v prípade jej zavedenia v rámci danej základnej školy.
Graf 7 Záujem o rekreačnú TV
Keďže sme zisťovali, či sa žiaci venujú pohybovým športovým aktivitám aj mimo hodín telesnej a športovej výchovy, zaujímalo nás, o ktoré pohybové športové aktivity majú najväčší záujem, respektíve, ktoré pohybové aktivity by žiaci základných škôl najradšej realizovali v rámci záujmovo rekreačnej TV. Aj v tejto položke sme zaznamenali značné diferencie medzi chlapcami a dievčatami. Chlapci majú najväčší záujem o florbal (30,55%) a hokej (28,47%) a dievčatá najviac preferujú tanec (29,26%) a kolieskové korčule (23,78%). Konkrétne výsledky výskumu pohybových preferencií žiakov ZŠ prezentuje graf 8 a 9. Z výsledkov výskumu vyplýva, že žiaci vybraných základných škôl majú najväčší záujem najmä o tie pohybové aktivity, ktoré sa zriedka realizujú na hodinách telesnej a športovej výchovy. Práve tieto pohybové aktivity by mohli učitelia telesnej a športovej výchovy na základných školách zaradiť do obsahu záujmovo rekreačnej telesnej výchovy v zmysle motivácie žiakov do jej zapojenosti.
Graf 8 a 9 Preferencia pohybových aktivít
Spôsob akým človek trávi svoj voľný čas je dotváraním životného štýlu daného jedinca. Myslíme si, že využívanie voľného času v prospech každého človeka závisí od záujmového zamerania, hierarchie potrieb, hodnotovej orientácie, cieľov, ale aj vzdelanostnej úrovne a všeobecného rozhľadu človeka. Rôznorodé využívanie voľného času umožňuje človeku rozvíjať seba samého, zdokonaľovať sa, a vytvárať priestor pre sebaaktualizáciu. Jedným z dôležitých faktorov zdravého životného štýlu je práve potreba každodenného pohybu, prostredníctvom aktívneho, či rekreačného športovania. Potvrdzujú to výskumy autorov Bartíka (2009), Kasu (2005), Michala (2010), Šimoneka (2010) a iných autorov.
V posledných otázkach sme zisťovali, čo žiaci základných škôl chápu pod pojmom zdravý životný štýl a aký je ich názor na vplyv pohybu v zmysle upevňovania zdravia. Z výsledkov výskumu je zrejmé, že nadpolovičná väčšina žiakov II. stupňa ZŠ si uvedomuje, že pohybová aktivita je najdôležitejšou súčasťou zdravého životného štýlu a to 54,16% chlapcov a 58,55% dievčat (graf 10). Všetci respondenti (100%) v poslednej položke dotazníka označili, že pohybová aktivita pozitívne vplýva na zdravie človeka. Predpokladáme, že uvedené poznatky žiaci získavajú v priebehu primárnej socializácie (výchova v rodine) a následne prostredníctvom výchovného pôsobenia v škole v rámci hodín telesnej a športovej výchovy (modul zdravý životný štýl a zdravie a jeho poruchy).
Graf 10 Vnímanie zdravého životného štýlu
ZHRNUTIE
Pohybová aktivita vo vzťahu k životnému štýlu a zdraviu predstavuje určité súvislosti. Vzťah medzi pohybovou aktivitou a zdravím na základe svojich výskumov potvrdzuje Drobný (2006). V súčasnosti môžeme pozorovať pokles záujmu žiakov základných škôl o pohybovú aktivitu. Liba, 2000; Müller, 2005; Rozim, 2005 sa zhodujú v tom, že u detí a mládeže prevláda pasívny charakter trávenia voľného času. Je všeobecne dokázané, že pohyb je dôležitou súčasťou života každého človeka. Pohybové aktivity vykonávané aktívne, alebo len rekreačne majú pozitívny účinok nielen na telesné, ale aj na duševné zdravie každého z nás. Vytváranie pozitívneho vzťahu k pohybu prvotne závisí od rodičov. Dôležitú úlohu v utváraní pozitívneho vzťahu k pohybu zohráva aj škola. Motivovať žiakov k pozitívnemu vzťahu k akejkoľvek pohybovej aktivite môžu učitelia telesnej výchovy aj prostredníctvom organizovania a realizovania záujmovo-rekreačnej telesnej výchovy formou záujmových krúžkov na základe zistenia a poznania pohybových preferencií žiakov. Výsledky nášho výskumu síce potvrdzujú tvrdenia, že prevláda pasívny charakter trávenia voľného času, pričom iba 14,61% respondentov vo voľnom čase športuje, avšak až 60,06% respondentov by malo záujem o rekreačnú telesnú výchovu, ak by daná škola takú možnosť trávenia voľného času poskytovala, pričom iba 20% respondentov navštevuje záujmovo rekreačnú TV. Domnievame sa, že zistené výsledky výskumu sú ovplyvnené najmä tým, že iba 6 základných škôl (z 12 ZŠ) zaradených do nášho výskumu ponúka možnosť navštevovať záujmovo rekreačnú TV vo forme záujmového krúžku. Na základe zistených výsledkov výskumu, môžeme konštatovať, že nadpolovičná väčšina respondentov (54,16% chlapcov a 58,53% dievčat) si uvedomuje, že pohybová aktivita je nevyhnutnou súčasťou zdravého životného štýlu.
Na základe dosiahnutých výsledkov výskumu si dovolíme formulovať odporúčania pre prax:
- skvalitňovať výchovno-vzdelávací proces v oblasti záujmovej školskej telesnej výchovy,
- zisťovať pohybové preferencie žiakov a na základe zistených výsledkov zavádzať tie pohybové aktivity do záujmovo rekreačnej TV, o ktoré majú žiaci najväčší záujem v zmysle možností a podmienok danej školy,
- v obsahu záujmovo rekreačnej TV vytvoriť ponuku netradičných športov,
- modernizovať obsah vyučovania povinnej a záujmovo rekreačnej TV, striedať rôzne formy a metódy práce.