Futbal je športová hra, ktorá má formu športového boja. Prebieha podľa určitých zákonitostí a dohovorených pravidiel. Má pevnú organizáciu. Korene futbalu siahajú do dávnej minulosti. Postupne sa stal najobľúbenejším športom na celej planéte. V súčasnosti patrí medzi tzv. veľké športové hry, ktoré hrajú tisíce hráčov v každej krajine a sledujú priaznivci na celom svete (Kačáni, 2000).
Futbal (z anglického football, foot = noha, ball = lopta) je kolektívna kopacia loptová hra, ktorú hrajú dve 11-členné družstvá. Úlohou hráčov je dostať loptu (predmet hry) povoleným spôsobom do súperovej brány a súčasne v tom istom úsilí zabrániť súperovi. Góly sú korením futbalu, sú tým, čo najviac vytvára stále novú, neopakovateľnú a vzrušujúcu atmosféru na futbalových štadiónoch celého sveta. Sú zdrojom dramatických okamžikov, ktoré vyvolávajú u futbalového priaznivca radosť, potešenie, nadšenie alebo sklamanie a smútok. Je zrejmé, že súčasný futbal je rýchlejší, viac kontaktný, so zvyšujúcim sa významom taktickej stránky herného výkonu (Bedřich, 2006).
Telesná činnosť, ktorou sa realizuje športový výkon vo futbale, so sebou prináša vysoké nároky na jednotlivé pohybové schopnosti i funkčné vlastnosti v príprave športovca. Rozdiely medzi športovaním bežnej populácie a vrcholovými výkonmi neboli veľké, ale dnes už môžeme s istotou tvrdiť, že šport urobil za posledných desiatok rokov tak ako iné odbory ľudské činnosti veľké pokroky, zdokonalil sa a vytvoril nové formy pripravenosti.
Vysoké športové majstrovstvo vyžaduje v súčasnosti vysokú funkčnú pripravenost, ale aj dokonale zvládnuť efektívnu športovú techniku, uplatniť taktiku, prejaviť vysokú úroveň morálnych a vôľových vlastností, mať dostatočné teoretické poznatky, no predovšetkým dosiahnuť a prejaviť vysokú úroveň telesnej pripravenosti. Veda a prax potvrdzujú, že vysoká úroveň rozvoja pohybových schopností, ktoré hrajú v danom športe rozhodujúcu úlohu, tvorí základ športového majstrovstva. Preto je žiaduce stále zvyšovať efektivitu rozvoja funkčnej pripravenosti pohybových schopností, pozornosť venovať výberu prostriedkov, metód a foriem, hľadať cestu, ako objektívnejšie dávkovať tréningové zaťaženia s čo najväčšou efektivitou vzhľadom na neustále sa zvyšujúci objem majstrovských zápasov v jednom týždni (napr. 1. liga, Pohár, príp. európske súťaže).
Obr. 1 Rozmery a členenie futbalového ihriska
V tréningovom procese vo futbale pôsobíme aplikovaným zaťažením, ktorého úlohou je vyvolať funkčnú, morfologickú a psycho-sociálnu adaptáciu podmieňujúcu rast športovej výkonnosti po technickej, taktickej, kondičnej, psychickej a sociálnej stránke. V tomto zmysle by mal tréningový proces vychádzať aj z modelovania intenzity zápasového zaťaženia.
Moderný futbal akoby s inej galaxie vidíme v súčasnosti aj v ostatnom finále UEFA ligy majstrov, ktorého analýzu intenzity a systému prihrávok ponúkam na (obr. 2)
Obr. 2 Systém a intenzita prihrávok vo finále UEFA ligy majstrov r. 2011 (Der Standard 30. maj 2011, FAS research 2011)
Telesná činnosť, ktorou sa realizuje športový výkon vo futbale, so sebou prináša vysoké nároky na jednotlivé pohybové schopnosti i funkčné vlastnosti v príprave športovca. Rozdiely medzi športovaním bežnej populácie a vrcholovými výkonmi neboli v minulosti velké, ale dnes už môžeme s istotou tvrdiť, že šport urobil za posledných desiatok rokov tak ako iné odbory ľudské činnosti veľké pokroky, zdokonalil sa a vytvoril nové formy pripravenosti.
Cieľ
Cieľom vedeckého príspevku je zistiť a porovnať jednotlivú funkčnú pripravenosť hráčov AS Trenčín počas individuálnej zimnej a letnej prípravy na najvyššiu súťaž SR 1. Ligy roku 2012.
Úlohy
1.Výber diagnostických prostriedkov.
2.Realizácia testovania.
3.Vecne a štatisticky spracovať a vyhodnotiť zistené údaje.
Metodika
Sledovaný súbor tvorilo 20 hráčov základnej zostavy vo veku 19 až 25 rokov profesionálneho klubu AS TRENČÍN, ktorý momentálne hrá najvyššiu Ligu SR.
V bežných zápasových a tréningových podmienkach v športových hrách je prakticky nemožné použiť metódy priameho merania spotreby O2. Preto je pre trénerov naďalej najdostupnejším a najčastejšie sledovaným ukazovateľom, pomocou ktorého sa u hráčov sleduje vnútorná reakcia ich organismu na vonkajšie zaťaženie. V súčasnosti už existujú zariadenia , ktoré riešia tieto otázky ako je on-line prehľad o všetkých zverencoch na jednom monitore počas tréningu (obr. 3). Telemetrický systém pozostával zo snímačov SF (Suunto Memory Belt), z prijímacej antény (Suunto Team Pod) a softwarového programu Suunto Monitor, ktorý bol nainštalovaný na prenosnom počítači, kde sme mohli sledovať priebeh SF v reálnom čase. Snímanie SF prebiehalo v dvojsekundových intervaloch. Získané údaje SF sme zo snímačov prenášali do počítača pomocou interface pripojeného USB káblom.
Získané údaje sme vyhodnocovali v softwarovom programe Suunto Training Manager.
Okrem nášho spomínaného Suunto team sa obdobnou problematikou zaoberal aj prof. Moravec, ktorý využíva systém Hosand TM 2000.
Obr. 3 Zariadenie Suunto team
Tréningové a diagnostické metódy vo futbale:
- rozcvičenie do 10'
- prípravné cvičenie na prihrávku s odskokom + diamant - interval zataženia 3 minúty, interval odpočinku 90 sekúnd, počet opakovaní - 2x
- útočné herné kombinacie (kolotoč), interval zaťaženia 8 min., PO – 2x, PH (prípravna hra) 5-5 s pomocnými naražajucimi, (interval zataženia – 4 minuty, počet opakovaní - 4x),
+ 2 km beh
- prípravné cvičenie na prihrávku s odskokom a proprio-receptívny koordinačný tréning, aktivačné cvičenia na aktiváciu rýchlych vlákien
- koordinačný tréning pozostával so sústavy cvičení zobrazených na obrázkoch 4 až 7
Obr. 4 Pohľad na stanovištia
Obr. 5 Príklad cvičení na explozívne silové schopnosti
Obr. 6 Frekvenčná rychlostná schopnosť s priestorovo orientačnou
Obr. 7 Rovnováhové schopnosti
Každý hráč bol dôkladne inštruovaný o metodike cvičení a testu.
Test špeciálnych vytrvalostných schopností: Yo-yo Intermittent Recovery Test
Hráči absolvovali Yo-yo Intermittent Recovery Test, ktorý pozostáva zo zvyšovania bežeckej rýchlosti pri konštantnom odpočinku (10 s.). Tento test je charakterovo najbližší k tomu, akú pohybovú činnosť vykonávajú hráči na ihrisku počas zápasu. Ide o nepriamu neinvazívnu metódu, pomocou ktorej sme získali veľa relevantných údajov potrebných v ďalšej fáze prípravy. Zisťovali sme maximálnu srdcovú frekvenciu, maximálnu spotrebu kyslíka za minútu na kilogram telesnej hmotnosti, tzv. VO2 max, a samotnú rýchlosť behu pri tejto hodnote. Nakoľko vieme, že športovú výkonnosť ovplyvňuje okrem iného aj rýchlosť návratu srdcovej frekvencie, monitorovali sme aj počet zotavených pulzov pomocou Suunto zariadenia. Validita testu: Platnosť vyplýva z obsahovej platnosti na základe volatility grafu srdcovej frekvencie počas behu, zaznamenanej zariadením Suunto team. Reliabilita Yo-yo testu je overená v prácach Thomasa, Dawsona a Goodmana (THOMAS, A., DAWSON, B. & GOODMAN, C., 2006). Pomocou týchto zistených údajov dostávame obraz o úrovni kondičnej pripravenosti jednotlivých hráčov po zimnej príprave.
POPIS TESTU a TESTOVÝ PROTOKOL:
The test is divided into stages. Test je rozdelený do etáp. Each stage consists of a pair of 20m runs followed by 10 seconds of active recovery. Každá etapa sa skladá z dvoch behov na 20 m , nasleduje 10 sekúnd aktívneho odpočinku.
Athletes line up on the start/finish line. Športovci sa zoradia na štartovej / cieľovej čiare.
On the word 'GO' (plus a beep), athletes run 20m out, touch the outbound line with their foot, and run 20m back without stopping (DO NOT STOP AT THE OUTBOUND LINE). Na slovo 'Go' s pripočítaním píp športovci vybehnú optimálnym tempom 20 m k méte, stlačia obchádzajúcu métu s ich nohou a vrátia sa 20 m späť bez zastavenia (hráč sa nezastaví na obchádzajúcej méte).
This is followed by 10 seconds of recovery time before the next stage begins (cued by the word 'GO' plus a beep). Potom nasleduje 10 sekúnd času na regeneráciu v 5 m pásme pred ďalším behom. Začína slovom 'Go' plus pípnutie. Athletes should return to the start/finish line and await the cue for the next stage. Športovci by sa mali vrátiť a pripraviť na štartovej / cieľovej čiare a čakajú na pokyn k ďalšej fáze.
Each athlete must keep pace with the audio cues in order for the test to continue. Každý športovec musí držať krok so zvukovými podnetmy s cieľom pokračovať k čo najväčšiemu počtu opakovaní.
No one may start running before the word 'GO' (plus a beep) and each athlete must cross the start/finish line before or in time with the loud beep that signals the end of the stage. Nikto nemôže začať beh skôr, ako padne slovo „Go" (plus pípnutie), a každý pretekár musí prekročiť štartovú/cieľovú čiaru pred alebo v čase s hlasným pípnutím, ktoré signalizuje koniec etapy.
Halfway through the stage, the athletes will hear the pacing cue "HALFWAY" and a beep; no action is required. V polovici etapy budú športovci počuť stimulácia slova "na polceste" a zvukový signál.
If an athlete fails to keep pace with the audio cues, uses a running start on any stage (ie fails to be set at the start/finish line before the word 'GO') or fails to touch the outbound line with her foot, she is assigned a warning. Ak športovec nedokáže držať krok s audio signálmi, používa sa systémom štart na všetkých stupňoch, tj. nedokáže byť na štartovej/cieľovej čiare pred slovom „Go“, alebo sa nedokáže dotknúť obchádzajúce linku s nohou, dostane priradené varovanie.
On the second "warning", the test is over for that athlete. Na druhé "varovanie" ukončí test, alebo dobrovoľne odstúpi od skúšky.
For each athlete, record the highest stage attained (ie started) when she receives a second warning or voluntarily withdraws from the test. U každého športovca zaznamenávame počet intervalov, t.j. najvyššiu dosiahnutú fázu.
(Bangsbo, F. Marcello Iaia & Peter Krustrup, 2008)
Obr. 8 Yo-yo Intermittent recovery test
Výsledky
Výsledky prispejú k rozšíreniu poznatkov v oblasti využitia metódy individualizácie hodnotenia intenzity tréningového zaťaženia v športovej príprave v športových a pohybových hrách. Individuálne hodnoty maximálnej srdcovej frekvencie ponúkajú zobrazené grafy na obrázku 9 až 12.
Obr. 9 TEST špeciálnych vytrvalostných schopností: Yo-yo Intermittent recovery test
Hodnoty srdcovej frekvencie (priemer, max., min.), VO2max., Max. ventilácia za min., počet vdychov za min., celková spotreba energie počas tréningu – celý sledovaný team, január.
Obr. 10 TEST špeciálnych vytrvalostných schopností: Yo-yo Intermittent Recovery Test
Hodnoty srdcovej frekvencie (priemer, max. min.), VO2max., Max. ventilácia za min., počet vdychov za min., celková spotreba energie počas tréningu-vybraný hráč.
Obr. 11 Bioenergetické pásma probanda – príklad
Obr. 12 Re-test – príklad probanda, jún
Tab. 1 Yo-yo Intermittent recovery test (počet úsekov, energ. výdaj, Max SF)
|
Poradové číslo |
Počet úsekov Yo-yo Intermittent recovery test január |
Počet úsekov Yo-yo Intermittent recovery test jún |
Energetický Výdaj (kcal.) |
Max. Srdcová frekvencia |
|
|
1. |
23 |
24 |
399 |
192 |
|
|
2. |
22 |
22 |
391 |
194 |
|
|
3. |
20 |
19 |
759 |
199 |
|
|
4. |
19 |
20 |
461 |
182 |
|
|
5. |
19 |
20 |
498 |
189 |
|
|
6. |
17 |
18 |
511 |
192 |
|
|
7. |
15 |
15 |
467 |
180 |
|
|
8. |
13 |
14 |
440 |
176 |
|
|
9. |
13 |
- |
953 |
182 |
|
|
10. |
12 |
13 |
368 |
179 |
|
|
RELIABILITA TEST-RETEST |
|
R corl.=0.92 t-test 1,109 |
|||
Množstvo energie, ktoré človek za deň spotřebuje, sa nazýva denný energetický výdaj. Toto číslo sa spravidla uvádza v kilokalóriách (kcal), alebo kilojouloch (kJ). Ako prvé sa začali využívať kalórie, no neskôr sa prešlo na joule. V súčasnom období je badať návrat ku kalóriám. Aby bol pomer medzi týmito jednotkami jasný pre každého, uvádzam jednoduchý vzorec na prepočet. 1 kJ = 1 kcal /4,1868
Z tabuľky 1 a obrázku 9 až 12 vyplýva , že najlepšiu funkčnú pripravenosť dosahuje hráč Corché Salinas a Peter Čogley s počtom 23 a 24 úsekov. Čo potvrdzuje aj prvé umiestnenie v teste špeciálnych vytrvalostných schopností (Yo-yo Intermittent recovery test). Pre porovnanie napr. s hráčmi z anglickej Premier League s Roger Johnson 20 úsekov a Tony Capaldi 22 úsekov (jedni z najlepších v Yo-Yo teste), sa javí kondičná pripravenosť hráčov AS Trenčín na dobrej úrovni. Pri sledovaní VO2max. sa štatisticky významné rozdiely zlepšenia alebo zhoršenia nepreukázali. V max. ventilácií za minútu sa štatisticky významné rozdiely nepreukázali ani na 1% hladine a ani na 5% hladine štatistickej významnosti.
Reliabilita testu špeciálnych vytrvalostných schopností bola R (corl.) = 0,92
Tab. 2 Funkčné parametre hráčov za pol roka 2012
|
N(20) |
Max HR |
AET |
ANT |
|
Priemer |
194,80 |
155,25 |
177,65 |
|
Minimum |
180 |
144 |
165 |
|
Maximum |
209 |
168 |
190 |
|
S |
8,04 |
5,96 |
6,97 |
|
Rozptyl |
29 |
24 |
25 |
|
Median |
195 |
155 |
179 |
Legenda k tabuľke 2:
Max HR (bpm) – maximálna srdcová frekvencia(SF)
AET (bpm) – aerobný prah SF
ANT (bpm) – anaerobný prah SF
Zhrnutie
Z výsledkov počtu úsekov a maximálnej srdcovej frekvencie pri jednotlivých stanovištiach a z rýchlosti návratov do pokojnejších hodnôt môžeme usúdiť zlepšenie športovej výkonnosti, ktoré však nie je štatisticky významné. Stanovenie individuálnych bioenergetických pásiem sa ukazuje ako vhodné pre hodnotenie intenzity zápasového a tréningového zaťaženia v športových a pohybových hrách najmä vo futbale bude predmetom ďalšieho vedeckého pozorovania. Celkovo možno povedať, že vybraný hráči sú dobre kondične pripravený na jesennú časť najvyššej súťaže v SR v roku 2012.
Vidíme, že to nie je o futbale s inej galaxie, ako sa hovorí. Ale je to o vysoko zautomatizovanej koordinovanej jednoduchosti (nezviazanosti) a priamosti, ktorá ani jedenkrát nestroskotala pri vysokej funkčnej pripravenosti jednotlivých hráčov FC Barcelóna.
Je to to klasické v každej hre najúčinnejšie „Hoď a Bež“, ale v galaktickej rýchlosti a vytrvalo uplatňované v koordinačnom rytme počas celého zápasu a na to sú hráči AS Trenčín momentálne po funkčnej stránke dobre pripravený.
Prílohy
Obr. 13 Štart
Obr. 14 Beh 20 m
Obr. 15 Otoč
Obr. 16 Beh späť
