Paralympiáda v Pekingu pohledem naší fyzioterapeutky

V dňoch 21. 2. 14. 3. sme sa zúčastnili príprav (týždenná karanténa v Bratislave) a 2 týždňov paralympiády v Pekingu. Bola to veľmi obohacujúca skúsenosť pre mňa ako fyzioterapeutku a zároveň nezabudnuteľný zážitok pre mňa ako človeka. Moja úloha v spolupráci s naším lekárom výpravy, bola jasná: postarať sa o zdravotný stav celého tímu, dodávka vitamínov, konzultácie zdravotného stavu hráčov s lekárom a hlavne, samotná rehabilitácia hráčov a príprava rozcvičiek či už v šatni, alebo aj v priebehu dňa.

25. 3. 2022 Zuzana Kršáková

Spolu s mojimi kolegami sme spojili sily a vymýšľali motorické hry, snažiac sa zapojiť i brankárov, při trénovaní postrehu a rozsahu zorného poľa. V hlavnej úlohe boli kompenzačné cvičenia krčnej chrbtice, ramenných kĺbov a predlaktí či zápästia, ako aj trupovo-stabilizačné cvičenia. Taktiež naši hráči podstupovali tréning s respiračnými trenažérmi. Ďalšou našou “challenge” bol i jet-lag. Známa “povera” hovorí, že väčšina ľudí znáša horšie časový posun smerom na východ. Aby sa tak nestalo, bola som v kontakte s mojím dlhoročným mentorom a vzorom v športovej fyzioterapii – Mgr. Ing. Martinom Šóšom, Cert. MDT terapeutom. Našim hráčom sme zostavovali špeciálny plán postupnej adaptácie, ktorý zahŕňal napr. i pravidelnú “dodávku” melatonínu. Po prílete do Pekingu a potrebnom spánku po dlhom lete, sa nám všetkým začala poriadna “makačka”. Moja kolegyňa Martinka, sestra jedného z našich hráčov, mala masérsku miestnosť, kde chlapcov masírovala v určené hodiny. Ja som mala tzv.”medical room” spolu s našim pánom doktorom, kde som chlapcov rehabilitovala a riešili sme rôzne zdravotné ťažkosti našich hráčov. Na mieste paralympijskej dedinky bola i poliklinika s kompletne novým röntgenom, ktorý sme využili po zranení nášho hráča. Našťastie sa o nič vážne nejednalo. Pred samotnými hrami som absolvovala ešte “medical meeting”, kde fyzioterapeuti a lekári “parahokejových krajín”, konzultovali s “čínskou paramedic jednotkou” modelové situácie poranenia hráčov v saniach a ako v nich postupovať či s hráčmi “manipulovať” ešte pred ošetrením. Školenie bolo veľmi zaujímavé a veľa nám ukázal fyzioterapeut kanadského tímu a lekár z tímu USA.

Najviac stresujúce boli dni našich zápasov, kedy sme sa ako realizačný tím už od príchodu do šatne nezastavili. Príprava nápojov, rozcvičky, tejpovanie, kompenzačné cvičenia, to všetko, a ešte viac sme riešili před zápasmi. V priebehu zápasov som spolu s našim lekárom “zastrešovala” 1.pomoc pre našich hráčov, s pripravenou lekárničkou. Po zápasoch, ale aj v rámci oddychových dní, som hráčov sprevádzala na antidopingové kontroly, za ktoré sme vždy dostali veľmi pekné odznaky (ktoré sa vo veľkom vymieňali a zbierali medzi čínskymi dobrovoľníkmi, ale aj tímami navzájom).

Otvárací ii zatvárací ceremoniál boli nádherným zážitkom, na ktorý nikdy nezabudnem. Ten sprievod za našu malú krajinu, s chlapmi, ktorí ťažko bojovali, aby sa tam dostali (od trénovania na zamrznutých slovenských rybníkoch po paralympiádu v Číne), bol nezabudnuteľný a slovami ťažko opísateľný moment. Je smutné, že v čase nášho odchodu na paralympiádu sa odohral prvý útok na Ukrajinu, čo celkovo zasiahlo i samotné hry a viacerých z nás.

Mali sme možnosť vidieť a povzbudiť i našich para lyžiarov, ktorí doviezli viaceré zlaté i bronzové medaily. Cestou autom na svah sme mohli vidieť i časť nádherného Čínskeho múru.

V rámci našej dedinky som absolvovala i prednášky od študentov reprezentujúcich školu tradičnej čínskej medicíny v Pekingu, využívajúcu najmodernejšie diagnostické technológie. Študenti TČM mi darovali i zaujímavú literatúru týkajúcu sa covid-managementu s použitím TČM, niektoré rehabilitačné pomôcky (fasciálny keramický “nôž” či drevené banky, už zdobiace našu krásnu ambulanciu tu na FSpS).

Celkovo boli ľudia v Číne veľmi milí, ochotní a pohostinní a neustále nám vyrábali a dávali drobné milé darčeky (vrecká so ženšenom proti covidu), apod. Na výmenu od nás dostávali slovenské dobroty (horalky, kávenky, kofolu, apod.). Výborné bolo i jedlo (tradičné čínske knedlíky či pekingská kačka, koláče zo zeleného čaju). Celkovo som vďačná, že i v súčasnej ťažkej dobe som vôbec mala možnosť zažiť túto obrovskú jazdu. Jedno slovo. Ďakujem – môjmu mentorovi Martinovi Š. za dlhoročné profesionálne vedenie a konzultácie, našim parahokejistom za tvrdú drinu a našej fakulte, za poznatky, ktoré mi pomohli dostať sa postupne bližšie k splneniu tohoto nášho spoločného parahokejového sna.


Více článků

Přehled všech článků

Používáte starou verzi internetového prohlížeče. Doporučujeme aktualizovat Váš prohlížeč na nejnovější verzi.

Další info